Jdi na obsah Jdi na menu
 


História DVD

Viete ako vzniklo DVD? Bolo to pomerne prosté. Predstavitelia filmového priemyslu už dávno uvažovali nad niečím, čo by prinieslo kvalitnejší obraz a zvuk, ako VideoCD, ktoré predsa len zaostávalo. CD ako médium sa im zdalo pritom celkom dobré, no jeho možnosti boli zrejmé. predovšetkým kapacita, vďaka ktorej ste boli nútený film rozdeliť na viac diskov. Preto prezident spoločnosti Time Warner Warren Lieberfarb pozval na "polhodinový" pracovný obed zástupcov koncernu Toshiba. Obed sa napokon pretiahol na 13 hodín a výsledkom rokovania bola predbežná dohoda o spoločnom vývoji nového "univerzálneho" formátu.

Zástupcovia Toshiby sa spojili s Philipsom, ktorý vlastní všetky možné patenty na CD. Spočiatku to šlo, no vo Philipse si rýchlo uvedomili, že by sa napokon museli deliť s Toshibou na licenčných poplatkoch (a Toshiba chcela majoritu), preto sa rozišli. Toshiba sa spojila s Victor Compavy Japan, MGM a Hitachi a začali pracovať na Super Density médiu, disku s vysokou hustotou dát. Philips pochopil, že ak chce byť úspešný, nesmie do toho ísť sám a keďže už mali značné skúsenosti s CD-I (interaktívne CD), spojili sa s firmou Sony, Apple, IBM a Microsoft a začali vývoj Multi Media CD (MMCD).

Konkurencia pri presadzovaní nového formátu by mohla spôsobiť viac škody, ako osohu, preto sa po trojročnom separátnom vývoji opäť zišli pri okrúhlom stole v roku 1995, aby spoločne definovali nový "univerzálny" štandard. Tak vzniklo prvé DVD konzorcium, čo bola organizácia, ktorá stanovovala štandardy DVD. Mala 10 členov(firiem), no rokovaní sa zúčastňovali aj ďalšie spoločnosti (napr. Creative Labs.), ktoré neboli členmi, no pripravovali sa na nový formát.

Takto sa zrodilo DVD. Myslím, že niekedy v roku 1998 sa pôvodné konzorcium rozpustilo a bolo nahradené organizáciou DVD Forum, čo bolo vlastne pôvodné Concorcium DVD doplnené o zástupcov ďalších asi 20-30 firiem. V zákulisí sa hovorí, že "rozpustenie" mala na svedomí vzájomná nejednotnosť pri prepisovateľných formátoch, kde sa každý snažil presadiť ten svoj. V roku 1999 dokonca vznikla "sesterská" organizácia s názvom DVD+RW Alliancia, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú Philips, Sony a HP. Dnes máme tri základné PREPISOVATEĽNÉ formáty DVD a to –RW, +RW a –RAM. Vzájomne sú nekompatibilné pre zapisovacie mechaniky (podobne ako jednorázové DVD-R a DVD+R médiá), no prehrávače podporujú väčšinou všetky tri, rovnako ako PC mechaniky. Nepochodíte snáď len na tých najstarších.. K dnešnému dňu súperia najmä dva formáty DVD-R/RW a DVD+R/RW. Ten prvý presadzuje najmä Pioneer, ktorý začal ako prvý vyrábať PC mechaniky (v počítačoch Apple je nazývaná ako SUPER DRIVE). Plus formát presadzujú najmä PHILIPS, SONY a HP. Podporujú ho aj ďalšie firmy, ako napríklad Ricoh. Plus formát v snahe dohnať náskok pomlčkového formátu ponúkol výrobcom lepšie podmienky, takže dnes napríklad na našom trhu nájdete asi 7-10 +RW mechaník od rôznych výrobcov, ale DVD-RW ponúka u nás len asi Pioneer (neviem o ďalšom modeli iného výrobcu dostupnom na našom trhu).

DVD-RAM sa príliš neujalo. Sú tu PC mechaniky (najmä Hitachi), stolné rekordéry (napr. Panasonic), no ich slabšia kompatibilita s existujúcimi prehrávačmi odsúva tento formát na druhú koľaj. Situácia sa začala zlepšovať v momente, keď bolo oznámené uvedenie čipov vďaka ktorým je možné vyrobiť mechaniky pracujúce súčasne s oboma formátmi. Prvú "dvojitú" mechaniku ohlásila spoločnosť Sony. Bohužiaľ Thaiwan a Čína ohlásili ďalší vlastný formát (vývoj) s názvom EDV (Enhanced Versatile Disc), ktorý by mal byť priamou konkurenciou DVD a jeho prípadných nástupcov postavených na modrom laseri. A znovu sme na začiatku. Aj keby DVD fórum oficiálne neuznalo tento formát, tieto dve krajiny sú najväčšími výrobcami elektroniky na svete, preto prípadný boj bude ťažký, ale nie beznádejný. Veď si len spomeňte napríklad na SVCD a niektoré jeho mutácie, ktorý práve títo "veľký" zatracovali a dnes.. A aj Toshiba za asistencie spoločnosti NEC začínajú pracovať na ďalšom vlastnom formáte zapisovacích diskov na modrom laseri, čím sa zmätok ešte zväčšuje.. Z hľadiska prehrávačov je to jednoduché. Celá elektronika DVD prehrávača sa dnes vmestí na jediný čip, čo pred pár dňami dokázali špecialisti firmy Panasonic, ktorý tento čip predstavili svetu a ohlásili jeho sériovú výrobu. Mechaniky vyrába kdekto a rekordéry ???

Táto správa preletela svetom ako blesk. V Japonsku sa pomaly predaj DVD rekordérov začína vyrovnávať predaju klasických videorekordérov, čo sa prejavuje aj na stále priaznivejšej cene. Už dnes je tu možné kúpiť DVD rekordér za asi 20.000,- korún. BOOM sa očakáva práve na Vianoce tohto roku! Aj na našom trhu by sa mali v tomto období objaviť prvé prístroje s "ľudovou cenou", preto ak zvažujete kúpu videorekordéru, počkajte.. Počítačové mechaniky už aj u nás kúpite pod 15.000,- bez DPH a médiá sú na trhu už za 200-300,- korún, čo je už celkom prijateľné.
Verte tomu, že nebude dlho trvať a mechaniky budú mať cenu pod 10.000,- a možno o rok sa dostanú na ceny dnešných CD-RW mechaník. DVD rekordér za 15-20.000 korún by sa mal objaviť na Vianoce. A médiá pod 100,- korún? Pravdepodobne hneď potom. Tým sa VHS rekordér stáva zastaralým a zbytočným. Osobne mu dávam tak rok-dva života, no možno sa mýlim.. Podstatné je to, že DVD je definitívne TU aj pre tých, čo mu nedávali veľkú nádej. Kopírovať filmové ORIGINÁLNE DVD nepôjde tak jednoducho, no aj tu sa iste nájde spôsob ako obísť všetky ochrany. A nízke ceny prázdnych médií by mohli vyvolať určitú odozvu aj na strane distribútorov!

Ako sme už avizovali Intersonic pripravuje kopec zaujímavých diskov. To, čo sme vám však neprezradili je ich mimoriadne priaznivá cenová politika! Zvykli sme si na to, že ich DVD novinky majú "najlepšiu cenu". Po pár mesiacoch prichádza k zmene tejto ceny na "ľudovú" úroveň, kedy sa dajú ich filmy kúpiť za menej ako 500,- korún. Pripravovaná zmena by mala ponúknuť aj najnovšie aktuálne tituly v tejto skvelej cene. Nemyslíte, že pri tejto cene je zbytočné zaoberať sa kopírovaním? Originál je predsa len originál. Dúfajme len, že tento krok smerom k zákazníkovi bude nasledovať aj konkurencia...

Čo takto filmové DVD za 300,- až 500,- korún? Utópia? Uvidíme. Sám pociťujem, že ceny DVD sú prehnane drahé a u nás dvojnásobne! V takom Nemecku kúpite bežne v obchode film, ktorý u nás stojí vyše 1.000,- korún (často aj 1.600,- Sk) za slabých 15-20 Euro, čo aj po prepočítaní pri najhoršom možnom kurze je stále menej ako 1.000,- korún. Takže vážený kompetentný, zamyslite sa.. Trocha teórie

Pozrime sa trochu na technológiu DVD. Veď také DVD vyzerá rovnako ako obyčajné Cdčko, tak prečo ten cirkus. Na prvý pohľad skutočne nevidno rozdiely, ale.. DVD je zaznamenané inou technológiou, takže napriek rovnakému vzhľadu môže mať oproti CD nie dvoj, troj, desať, ale až 27-krát väčšiu kapacitu!!!

obr.1 Schéma čítania CD (vľavo) a dvojvrstvového DVD

Neumožňuje to len zhustený záznam, ktorý môžete vidieť na obrázku 1. Každý DVD disk môže mať 4 strany. Nie, nezmýlil som sa. Táto dvojstanná platnička môže mať skutočne až štyri strany, alebo (aby som bol presnejší) 2 a 2 vrstvy (dve na jednu stranu). DVD mechanika je vybavená optikou, ktorá dokáže zaostriť laserový lúč na spodnú, alebo vrchnú vrstvu. Tá spodná je samozrejme polopriesvitná, takže prepúšťa svetelný lúč určitej vlnovej dĺžky, ale inú dobre odráža. Záznam je na každej vrstve nahraný v dvoch úrovniach – 0, alebo 1.
PIT vs LAND – kopček, alebo vypálená diera – nula, alebo jednotka – odrazený lúč na snímač, alebo mimo.. Nie, nebudem vás trápiť rozsiahlymi technológiami digitálneho záznamu a spôsobu čítania diskov. To len na objasnenie, čo znamená DUAL LAYER (dvojvrstvový). Túto informáciu nájdete často na diskoch DVD spolu s varovaním, že pri prechode medzi vrstvami môže na chvíľu obraz zamrznúť! To je pôsobené opikou, ktorá sa musí presunúť (preostriť) z jednej vrstvy na druhú. Najmä lacnejšie systémy môžu mať s týmto problém. Inteligentnejšie systémy dokážu čítať disk dopredu a v prípade výpadku dokážu nejakú tú sekundu nahradiť zo svojej pamäte.. Na diskoch býva označenie DVD-5 (jednostranný jednovrstvový disk) , DVD-9 (jednostranný dvojvrstvový disk), DVD-10 (dvojstranný jednovrstvový disk) , DVD-14, alebo DVD-18 (dvojstranný dvojvrstvový disk). To je značenie rozdelené podľa vrstiev a strán, súčtom ktorých získate výslednú kapacitu média. Ako to je s kapacitou diskov môžete vidieť v nasledovnej tabuľke:


ZNAČENIE: kapacita
DVD-5 4,7 GB = 133 minút
DVD-9 8,5 GB = 240 minút
DVD-10 9,4 GB = 266 minút
DVD-14 13,2 GB = 373 minút
DVD-18 17 GB = 481 minút


obr.2 Kapacita jednotlivých typov diskov DVD




Keď sa vyrábajú obojstranné DVD, nedajú sa vyrábať aj obojstranné CD? Prečo nie!? Technicky v tom nie je problém, lenže – PHILIPS. Tento gigant vlastní asi všetky existujúce patenty na CD a z nepochopiteľného dôvodu odmieta vydať súhlas na obojstranné CD.. Porovnanie základných rozdielov medzi DVD a CD:

Parameter: CD DVD
Priemer disku 120 mm 120 mm
Vnútorný priemer disku 48 mm 48 mm
Kapacita disku 650 MB (max. 800MB!) 18 GB (obojstranný dvojvrstvý disk)
Vlnová dĺžka laseru 780 mikro 635-650 mikro
Vzdialenosť stôp 1,6 mikro 0,74 mikro
Minimálna veľkosť PIT 0,84 mikro 0,44 mikro

O kapacite sme tu už hovorili. V prípade DVD nie je problém zaznamenať na jednej strane až 4 hodiny videa v tej najlepšej kvalite, čo nám pri obojstrannom zázname umožňuje nahrať 8 hodín!!! Spôsob kompresie má premenlivý dátový tok, čiže ak je video náročnejšie, dáta tečú vyššou rýchlosťou, ako v prípade menej nároťnej scény.. S kapacitou súvisia aj ďalšie možnosti DVD ako je VOĽBA UHLU (pohľadu) KAMERY (momentálne podporujú iba niektoré hudobné, športové a erotické DVD), alebo INTERAKTÍVNY DEJ, kde si môžete sami zvoliť pokračovanie deja (čosi podobné ako pred rokmi ponúkali KINOAUTOMAT, alebo napríklad populárny Československý televízny seriál „Dobrodružstvá kuchára Svätopluka Kuřátka“). Maximálne tak MULTI jazykové verzie, kde si môžete zvoliť k filmu niekoľko dabingov, alebo tituliek. Žial dnešné DVD ešte nedokážu naplno využiť potenciál DVD. Snáď sa dočkáme nejakej bomby v prípade dlhoočakávaného DVD titulu STARWARS. George Lucas a jeho team prísne taja všetky informácie, no tvrdia, že to bude bomba! Využijú niektoré nové funkcie, ktoré sa nepoužívajú – zatiaľ! Uvidíme.. DVD tituly sú vždy určené pre určitý región (toto rozdelenie si vymohli veľké filmové spoločnosti), to súvisí s autorskými právami, zvyklosťami jednotlivých zemí a konkrétnou výbavou. Proti nekontrolovanému šíreniu v iných regiónoch je disk chránený kódom. Ten zabezpečuje, že môže byť prehraný len v prehrávači určenom pre zhodný región. Neuváženým dovozom prístroja DVD z niektorých krajín sa môžete dostať do situácie, že disky z našich obchodov neprehrajete. Existujú tiež modely (väčšinou exotických značiek), ktoré bez úprav prehrajú DVD tituly zo všetkých regiónov. Na obrázku je prehľad všetkých regiónov.




obr.3 Svet rozdelený podľa DVD regiónov




Audio formáty

Pozrime sa opäť trochu na teóriu. V súvislosti s DVD sa spomínajú audioformáty. Je ich viac ako dosť a väčšina ľudí v tom má hokej. Ja sám som bol prekvapený neinformovanosťou obchodníkov, ktorý priamo predávajú techniku. Už som to raz spomínal: položil som predavačom vo veľkých obchodoch s elektronikou (nie butiky, ale značkové obchody – medzi inými aj NAY, alebo TESCO) jednoduchú otázku: Aký je rozdiel medzi systémom DTS a Dolby Digital 5.1? Neverili by ste, aké odpovede som dostal! A pritom mi potvrdili viacerí ľudia vo vedení týchto spoločností, že pravidelne organizujú špecializované školenia pre zamestnancov. Žeby práve v tom čase chýbali?!?!?! Tak im poďme pomôcť sa vzdelávať.. obr.4 Ozvučenie systémom Dolby Digital 5.1

Audio formáty nielen pre domáce kino:

MONO: Základ zvukového záznamu. Na jeho kvalitnú reprodukciu vám postačuje jediný reproduktor. Tento spôsob sa už dnes našťastie nepoužíva, ale napriek tomu existuje dosť veľa DVD titulov vybavených iba MONO záznamom. Samozrejme ide o staršie tituly, lebo tie novšie používajú minimálne.. STEREO: Skončila sa doba temna. Píše sa rok 1958 a objavuje sa stereo. Záznam pozostáva z dvoch MONO nahrávok, ktoré sú prehrávané naraz. Každá stopa nesie iný záznam. V štúdiu sa zmixujú tak, aby to poslucháč počul. Navzájom sa dopĺňajú, čím má poslucháč dokonalejší zážitok z reprodukcie. Každý zvuk je možné „posúvať“ medzi pravým a ľavým reproduktorom. Poslucháč má pocit, akoby sa zvuk pohyboval, ale len po priamke.. Prvé STEREO pokusy boli skutočne len pokusy. V jednej stope bol namixovaný spev (vokály) a v druhej hudba. Stereo záznam je dnes najrozšírenejšia forma záznamu, no pre filmové účely sa dnes už používa len zriedkavo.. SURROUND: Je tu už od roku 1982. Tento spôsob pracuje na podobnom princípe ako stereo. Má dva samostatné kanály a dva reproduktory. Tie sú však navzájom inak poprepájané, vďaka čomu sa pri vhodnej nahrávke dá dosiahnuť výrazne odlišný zvuk. Už nie je možné jednoznačne určiť zdroj zvukového signálu. Signál sa šíri neurčito kdesi v priestore, ale dokonalý priestorový zvuk sa jednoduchým SURROUNDom nasimulovať nedá.. rozšírený SURROUND: Systém rozšíreného surroundu pozostáva z troch reproduktorov – dva predné a surroundový (zadný). Bolo to zaujímavé, no moc sa to neujalo, nakoľko sa v krátkom čase objavilo niekoľko zaujímavejších formátov.. rozšírený DOLBY SURROUND: Tento systém vznikol z Dolby Stereo. Dolby je systém pre potlačenie šumu NR (Noise Reduction). Vďaka nemu je signál čistejší a tak „stereo“ stopa nesie zakódovaný zvuk vo formáte 2 + 2 = dva predné a dva zadné surooundové reproduktory. Ale už sa tiež nepoužíva.. DOLBY SURROUND PRO-LOGIC: Je zdokonalený systém Dolby Surround. Existuje od roku 1987. Využíva PCM kódovanie zvuku, vďaka čomu má tri predné reproduktory v plnom dynamickom rozsahu a zadný efektový s obmedzeným kmitočtom (od 100 do 7.000 Hz). Laicky povedané 4 kanálový zvuk, kde je zadný kanál využívaný ako efektový a preto postačuje aj s obmedzenou dynamikou. Moderné systémy sú vybavené piatimi reproduktormi, ale oba zadné sú len surroundovo pozapájané a nesú tú istú stopu. Pro-Logic sa stále drží videa. Je to momentálne jediný spôsob ako nahrať na VHS aký – taký priestorový zvuk. V praxi sa Pro-Logic vypúšťa a tituly sa označujú iba ako SURROUND, prípadne DS 2.0. Toto označenie by malo byť správne DS 4.0, lebo má teoreticky 4 kanály, ale.. Nepoužíva sa to takto, preto aj u nás na webe nájdete zaužívané označenia ako DD 2.0 a DS 2.0. DOLBY DIGITAL 5.1 (AC-3): Víťaz o štandard domáceho kina! Momentálne najpoužívanejší systém audio kódovania. 6 nezávislých kanálov, pričom tri sú vpredu, dva efektovú sú umiestnené vzadu a posledný kanál je superbasový subwoofer. AC-3 je označenie kompresie Acoustic Coding ver.3 s pomerom kompresie cca 12:1. Dátový tok sa môe pohybovať v rozmedzí od 192 do 640 kbit/s, no v praxi sa najčastejšie používa 384 kbit/s. Formát DOLBY DIGITAL existuje v niekoľkých mutáciách od MONO (DD1.0), cez STEREO (DD2.0) až po 4 samostatné kanály (DD4.0). Ako vidíte, líšia sa len v počte používaných zvukových kanálov. Čím viac, tým lepší je priestorový zážitok, aj keď pri MONO, či STEREO verzii budeme asi ťažko hovoriť o nejakom priestore.. DOLBY THEATRE SYSTEM (DTS 5.1): DTS: Táto skratka pozostáva z prvých písmen názvu Digital Theatre System, čo znamená čosi ako digitálny systém ozvučenia. Na prvý pohľad sa nelíši od AC-3 (DD 5.1). Rovnako má 5 + 1 reproduktorov, čiže šesť nezávislých kanálov, ale používa vyšší dátový tok, čím sa dá dosiahnuť výrazne lepšia reprodukcia zvuku. Ľudovo povedané každý kanál je menej komprimovaný ako pri klasickom systéme, vďaka čomu je vernejšie reprodukovaný. Pri 5.1 dolby sa zvuk komprimuje psychoakustickou redukciou (čosi podobné ako kompresia MP3) a pri DTS sa využíva kvalitnejší algoritmus (Coherentov Akustický algoritmus). DTS záznam zaberie na disku viac miesta, ako klasické DD 5.1. Jediná vážnejšia chyba je, že na klasickom systéme neprehráte disk zaznamenaný v DTS. Teda film áno, ale zvuk nebudete počuť.. Potrebujete nielen prehrávač s výstupom DTS, ale aj reciever, ktorý dokáže spracovať vyšší dátový tok. V reči čísel je to 1440 kb/s oproti 384 kb/s. Len tak pre zaujímavosť tento systém sa používa aj vo veľkých kinách! Zvuk je nahraný na špeciálnom CD nosiči, ktoré je prehrávané na prehrávači prepojenom digitálne s filmovým pásom, s ktorým je synchronizované. Prvý raz bol systémom DTS ozvučený Jurský Park, ale DVD Jurský Park sa u nás predáva len v DD 5.1 verzii!!! Predpokladá sa, že DTS postupne nahradí AC-3. Zatiaľ to je ďaleko, lebo u nás je len jeden jediný oficiálny DTS titul (DVD-Gladiátor), ale v Amerike už väčšina titulov býva vybavená DTS stopou. Pre svoju nekompromisnú zvukovú kvalitu sa zrejme DTS, na rozdiel od iných zvukových formátov, presadí i u priestorovej reprodukcie hudby. DOLBY DIGITAL EX a DTS ES: Skratky EX a ES znamenajú v podstate to isté – Extended Surround – rozšírený surround. Ku zadným efektovým reproduktorom sa pridáva ešte aj zadný stredový reproduktor. Priestorový vnem je opäť o čosi dokonalejší, ale.. Akosi sa vraciame k pôvodnej zavrhnutej idee MPEG-2 MultiChannel.. Len tak mimochodom, tento systém navrhla spoločnosť Lucasfilm Ltd. a prvým takto ozvučeným filmom bol Starwars: Episode 1

SDDS: Je systém vyvinutý spoločnosťou SONY. Dátový tok je 1.2 Mbit/s, mix umožňuje 7.1 kanálov a využíva sa kompresia ATRAC (Adaptive Transform Acoustic Coding). Prvý raz bol tento systém použitý v titule Last Action Hero v roku 1993.Záznam umožňuje jednoduchý downmix do DD 5.1 a často obsahuje aj ekvivalentný Dolby Stereo SR pre kiná bez dekóderov SDDS. Sony vsadilo na 7+1 kanálov, pričom 5 je umiestnených vpredu a dva vzadu. V domácom kine ho nenájdete, ale filmov v tomto systéme je viac ako dosť. Skúste si pozrieť titulky až do konca a budete prekvapený, koľko titulov má v závere aj logo SDDS.. MPEG MultiCHANEL (MPEG-2 Audio): Pôvodný druhý formát DVD (hneď po DD 5.1), ktorý sa bohužiaľ neujal. Najvážnejší konkurent na audio v boji o DVD-video štandard. Snaha o jeho presadenie bola hlavne v Európe, ale nakoniec sa neujal. Vychádzal z požiadavky na 7.1 kanálov a dosť dlho trvalo, kým sa výrobcovia dohodli na tom, že štandard bude AC-3. Nezávisí to ani tak na výrobcoch, ako na filmových spoločnostiach, ktoré sa dohodli na 5.1 kanálovom zvuku. Mimochodom tento systém je pre Európu stále otvorený, no Amerika ho už odpísala.. THX: Hoci sa THX spomína pri audio formátoch, nejde o formát audia, ale o určitú garanciu kvality. V prípade THX máte záruku, že zvuk je reprodukovaný v takej forme, v akej bol vytvorený (namixovaný), skrátka, že je taký, aký by mal byť. Taký, aký si ho režisér filmu predstavoval. Taký aký sa podarilo v štúdiu vyrobiť. Najväčšiu zásluhu na vzniku tejto normy má profesor kalifornskej univerzity Tomlinson Holman, po ktorom je aj skratka THX (Tomlinson Holmans eXperience). Systém bol vyvíjaný a presadzovaný najmä spoločnosťou Lucasfilm Ltd. a ich dcérskou spoločnosťou Skywalker Sound. THX musí spĺňať množstvo požiadaviek ako napríklad reprodukciu realistického zvuku na každej hlasitosti (až po maximálnu), takmer nulové skreslenie a šum, maximálne potlačiť skreslenie spôsobené akoukoľvek kompresiou, vertikálne vyžarovanie musí byť bodové (aby sa zamedzilo skresleniu zvuku od podlahy a stropu), zatiaľ čo horizontálne musí byť čo najširšie, ...atď. Teória je to pekná, no bez odbornej inštalácie je celá teória nanič.. Rozdiel oproti kvalitným konvenčným systémom bude minimálny. Momentálne sa používajú dva THX systémy ULTRA a SELECT. Líšia sa mierne v nárokoch na kvalitu. SELECT je zameraný skôr na domáci segment, zatiaľ čo ULTRA má vyššie nároky, je drahší a orientuje sa na náročnejších ľudí. THX systémy sú drahé. Súvisí to priamo i s politikou vydávania certifikátov. Každý certifikát stojí 10.000 dolárov, čo musí niekto zaplatiť. Ten niekto je koncový užívateľ (zákazník). To však nie je všetko! Platíte ešte 17 dolárov za každý THX komponent – poplatok, ktorý ide na konto laboratórií THX!!! Samozrejme všetko platí koncový odberateľ – zákazník.Kvalitu treba oceniť, no podľa môjho názoru je THX nadhodnotené. Iste, je to nádhera, ale.. Nie sú disky a väčšina značkových prístrojov splní nároky THX aj bez drahého certifikátu. Certifikát zaručuje, že prístroj je najlepší vo svojej triede, no platiť za malé logo na prístroji drahé peniaze je pre snobov, nie pre ľudí. Väčšina smrteľníkov rozdiely vo zvuku aj tak nerozpozná.. Úplne som zabudol ešte na dva formáty:

PCM - záznam bez kompresie, používaný napríklad pri CD. Používa sa vo formáte 32/44.1/48 kHz pri 16-bit zázname, alebo 96-192 kHz pri 24-bit zázname. Nájdete ho pri filmových DVD a dokonca aj v rámci DVD-Audio.. MLP - záznam s kompresiou bez straty kvality. Používa algoritmus Meridian Lossless Packing a svoje uplatnenie našiel najmä pri DVD-Audio. Kvalita je vysoká a dátový tok je pritom prijateľný.. Vstupy, výstupy a konektory

Na každom DVD prístroji nájdete rôzne prepojovacie konektory pre obrazový i zvukový signál. Určite nieje na škodu si predstaviť. Ktoré konektory a ktoré typy signálov k sebe patria a k čomu sa používajú. Potom už prepojenie jednotlivých prístrojov z DVD nebude žiadna veda.

Prípojky VIDEO:

Kompozitné video: Konektory sú zvyčajne žlto označené ako video kábel. Často sú dodávané spoločne s DVD prehrávačmi i video rekordérmi, ale neposkytujú najlepšiu kvalitu. Kompozitný = zložený. Obrazový signál (všetky farby plus jas) je vedený v jednom kabelu (zvyčajne RCA/cinch konektor alebo súčasť prepojenia SCART), a preto je jeho kvalita zo všetkých možných najnižšia. Využíva sa hlavne pri pripojenie videorekordéru alebo hracích konzol (playstation..) s lacnejším televízorom. S-Video (Y/C): Rozdeľuje signál na farbu a jas a ponúka zreteľne lepšiu kvalitu obrazu z DVD prehrávačov a videorekordérov. Signál Y/C sa tiež volá zložkový. Tento druh signálu vedie oddelenú jasovú (čiernobielu, značí sa Y) a farebnú (spoločne U a V, označuje sa C) zložku obrazového signálu. Tento signál je takmer zrovnateľný z RGB.
SCART: Táto univerzálna zástrčka má 21 pripojovacích kontaktov a môže viesť signály S-Video a RGB a audio signály až do kvality Dolby ProLogic. RGB =zložkový. Všetky 3 farby, ktoré skladajú televízny signál sú vedené oddelene v samostatných kabeloch. Tento signál sa využíva pre prepojenie s tými najkvalitnejšími komponentmi domáceho kina. Spoločne s YUV a S-Video signálom je toto najkvalitnejšie prepojenie medzi komponentmi vizuálnej časti vášho domáceho kina (samozrejme dané zariadenie musí podporovať RGB signály.Komponentný Y Cb Cr (tiež YUV): Výstupy v podobe cinchových konektorov nájdeme na DVD prehrávačoch vyššej triedy, vstupy potom na plazmových a projekčných televízorov a projektorov určených pre domáce kino. Tento signál sa tiež nazýva aj rozdielový. Obrazový signál je vedený v troch zložkách: Y = jas (čiernobiela zložka sa skladá z podielu 69 percent zelenej, 20 percent červenej, a 11 percent modrej), Cb (U) = modrá mínus Y, Cr (V) = červená mínus Y. Toto vyjadrenie prakticky odpovedá spôsobu záznamu obrazu na DVD. Tento signál je veľmi kvalitný a využíva sa prevažne na prepojenie DVD prehrávača s videoprojektorom. Anténa: Toto prepojenie privádza vysielaný analógový signál z vonkajšej antény do televízoru a často je vedené cez videorekordér. Prípojky AUDIO:

Stereo cinche: Pripojuje analógové zvukové signály z videorekordéru, CD prehrávača alebo kazetového magnetofónu k zosilňovaču, farby odlišujú ľavý a pravý signál. Ak takéto prípojky obsahuje DVD prehrávač, tak sa nedoporučuje použiť ich na prenos zvuku do receivera, lebo zvuk je absolútne nevyhovujúci a nespĺňa požiadavky priestorového zvuku. Ide vlastne len o núdzové riešenie, prípadne na prepojenie zo obyčajným zosilovačom. Niektoré DVD prehrávače obsahujú aj 6 (resp.7) chinchov na výstupe ktorých je viackanálový zvuk plne zrovnateľný s optickým výstupom. Koaxiálne digitálne: Pravdepodobne najlepšie digitálne spojenie, prenáša viackanálové digitálne zvukové signály. Spája digitálne hifi zdroje signálu zo zosilňovačom, ktorý má digitálne vstupy.


Optické digitálne: Dodáva sa s väčšinou digitálnych zariadení. Je to tenký optický kábel s konektormi Toslink a poskytuje prenos viackanalového digitálneho zvuku (ako napríklad DD 5.1, DTS 5.1...). DVD PREHRÁVAČE


Pred prvým nákupom je však potrebné si dôkladne rozmyslieť, či budete prístroj používať len alebo hlavne pre domáce kino, teda na sledovanie filmov, či vás zaujíma i reprodukcia hudobných záznamov s vysokým rozlíšením (DVD-Audio, SACD). Schopnosť prehrať klasické hudobné CD je štandardom všetkých prehrávačov DVD, iba niektoré – a nutné dodať, že takých je čím ďalej menej – niesu schopné prehrať napálené CD-R/RW (poprípade i MP3). Takže pokiaľ vyžadujete túto schopnosť, dajte na to pri výberu pozor. Vráťme sa však k pôvodnej myšlienke. Pokiaľ vyžadujete iba sledovanie, máte situáciu pri nákupe ľahšiu, lebo najlacnejšie modely, ktoré rovnako poskytujú vynikajúci obraz (v tomto parametru sú medzi prístrojmi najmenšie rozdiely), sa pohybujú v cenách už od zhruba 6000 korún, a preto si takýto prístroj môže dovaliť prakticky každý.
Pokiaľ však uvažujete o reprodukcii diskov DVD-Audio alebo SACD, musíte počítať s vyššou cenou začínajúcu zhruba na 18 000 korunách. Predstavíme si štyri prístroje z vyššej cenovej kategórie, ktoré sú oproti najlacnejším modelom kvalitnejšie prevedené, vybavené väčším počtom funkcií a možnosťami úprav reprodukčných parametrov a okrem modelu Marantz, ktorý má iba HDCD dekodér, tiež umožňujú prehrávať DVD-Audio (Denon, Pioneer), prípadne SACD (Sony). Abyste však tieto nové formáty so záznamom vo vysokom rozlíšení mohli vychutnávať v maximálnej kvalite, je nutné mať i nemenej kvalitnú ostatnú aparatúru. To znamená AV receiver / zosilňovač umožňujúci prenášať bez obmedzenia či skreslenia kmitočtové pásmo až do 100 kHz a predovšetkým reprosústavy osadené, prípadne doplnené o tzv. supervýškový reproduktor, ktorý je schopný tieto frekvencie reprodukovať. Bežné reprosústavy, presne ich výškové reproduktory totiž majú v drvivej väčšine obmedzený kmitočtový rozsah približne do 20 kHz. Veľmi kvalitné kabelové (linkové i výkonové) prepojenie je samozrejmosťou. Prejdime teraz k samotným DVD prehrávačom. DENON DVD-1600


obr.1 Denon DVD-1600

DVD-Audio/Video prehrávač Denon má veľmi prehľadne usporiadaný čelný panel, do ktorého výbavy patrí len základné ovládacie tlačidlá, takže na nastavenie a pohyb v menu budete nútený použiť diaľkový ovládač. Ten sa pomerne dobre drží v ruke a manipulácia s ním je bezproblémová. Menu prehrávača je riešené veľmi jednoducho len v podobe textovej informácie bez doprovodnej grafiky a nastavovanie v ňom je veľmi jednoduché. Čo sa týka obsahu, tak vo výbave nájdete okrem bežných úprav zvukových parametrov i pomerne bohaté možnosti úpravy obrazu, ktoré obsahujú tri základné reprodukčné režimy: bežný režim, režim Cinema a užívateľský režim. Bežný režim je taký, pri ktorom nieje obraz nijako kvalitatívne upravovaný. Pri režimu Cinema dôjde k zmäkčeniu obrazu a zvýrazneniu detailov v tmavých scénach, užívateľský režim umožňuje upraviť kontrast, jas, ostrosť a farbu presne podľa vášho osobného vkusu. DVD prehrávač je vybavený 10 bitovým D/A video prevodníkom, ktorého pracovnú frekvenciu výrobca neuvádza, a vysoko výkonnými 192 kHz / 24 bitovými D/A audio prevodníkmi. Po vložení DVD video titulu bol obraz z DVD prehrávača Denon skutočne brilantný, s vernou reprodukciou celého farebného spektra a vysokou ostrosťou. Jeho kvalita sa prakticky nezmenila ani pri neštandartných prehrávacích rýchlostiach, len dej už nieje tak plynulý a zo zvyšujúcou sa rýchlosťou je skokovejší. Pri prehrávaní dvojvrstvého disku nenastali vôbec žiadne problémy, pretože prechod z jednej vrstvy do druhej bol takmer nepoznateľný. Zvuková zložka prístroja pri využití dekodérov Dolby Digital i DTS (5.1) je veľmi dynamická s výbornou lokalizáciou a s mohutne navodeným priestorom. V podstate rovnakého výsledku sa dočkáte pri prehrávaní hudobných CD, bez ohľadu na to, či sa jedna o CD originálne alebo napálené, pretože na DVD prehrávači Denon medzi nimi nepoznáte rozdiel. Nahrávky DVD audio však posúvajú kvalitu zvuku o niekoľko stupienkov hore. Najviac ma zaujala schopnosť vytvorenia širokej priestorovej scény a reprodukcie jemných detailov.

MARANTZ DV-6200


obr.2 Marantz DV-6200

DVD prehrávač japonského výrobcu má čelný panel zhotovený z hliníkového profilu, osadený len základným ovládacími prvkami. Tie sú sústredené iba na pravej strane, okrem tlačidla zapnutia prístroja, ktoré je tradične naľavo. Celkom dobre čitateľný displej je umiestnený pod šuflíkom stredovo uloženej mechaniky, ktorá však pri určitom uhle môže zatieniť infračervený snímač. Občas teda môže vzniknúť problém zo zasunutím šuflíka pri použití diaľkového ovládača. Nejedná sa však o nič dramatického. Nastavovacie menu prehrávača je tvorené jednoduchými grafickými symbolmi doprevádzanými zrozumiteľnými textovými informáciami, takže orientácia v ňom by nemala robiť problémy totálnemu laikovi. Hardwarová výbava síce nezahrňuje schopnosť prístroja prehrávať DVD audio či SACD, teda nosiče s hudobnými záznamami s vysokým rozlíšením, vďaka čomu má oproti konkurencii pomerne značný handicap, ale na druhej strane ponúka dekodér HDCD, ktorý pomáha zvyšovať kvalitu reprodukcie ako u bežných CD, tak – a to predovšetkým – u CD so záznamom v HDCD. Tomu samozrejme odpovedá i bohato dimenzované zvukové signálové cesty v čele s veľmi kvalitným 96 kHz / 24 bitovým D/A audio prevodníkom. Obrazový signál spracúvava 10 bitový D/A video prevodník, ktorého pracovnú frekvenciu výrobca podobne ako u modelu Denon bohužiaľ neuvádza. Obrazová kvalita DVD prehrávača Marantz je jedným slovom vynikajúca. Prístroj poskytoval čistý , ostrý a farebne perfektne vyvážený obraz, ktorý rozhodne nesklame ani náročnejšieho užívateľa. To iste sa dá povedať o zvukovej zložke. U nej by som vyzdvihol kmitočtovú vyrovnanosť, takmer výbušnú dynamiku a vysokú schopnosť navodenia priestoru. Zobrazenie jemných detailov je taktiež na veľmi vysokej úrovni.
Kvalitatívnym skokom potom je samozrejme reprodukcia CD so záznamom vo formáte HDCD, ktorý sa subjektívne (počutím) blíži formátom s vysokým rozlíšením (DVD-Audio, SACD).

PIONEER DV-646A


obr.3 Pioneer DV-646A

DVD-Audio/Video prehrávač Pioneer má pomerne triezvy čelný panel, ktorého dominantou je stredová časť tvorená plastovým priehľadným krytom bodkovaného displeja a nad ním umiestneným šuflíkom pre disk. Šuflík a priehľadný kryt displeja je opticky rozdelený tenkou, zlato prevedenou lištou s údajom o použitých zvukových D/A prevodníkoch, ktoré pracujú na 192 kHz / 24 bit. Pochvalu si zaslúži pokročilý optický snímací systém, ktorý je schopný okrem DVD Audio/Video a VCD nosičov čítať Klasické hudobné CD a CD-R/RW i zo záznamom vo formáte MP3. Obrazový signál je spracovávaný výkonným 54 MHz / 10 bitovým video prevodníkom, ktorý pracuje na dvojnásobnej frekvencii než väčšina bežne používaných prevodníkov, čo sa samozrejme priaznivo odráža na výslednej kvalite obrazu. Pokiaľ sa vám aj napriek tomu nebude páčiť, môžete jeho kvalitu ešte v mnohých parametroch upraviť. Tieto a ďalšie užívateľské položky nájdete v prehľadnom menu, ktoré je tvorené záložkami podobne ako v počítačovom prostredí. Menu má dva varianty (jednoduchší Basic a zložitejší Expert) a pri aktivácií funkcie Setup Navigator vás prístroj sám povedie celým nastavovacím procesom. Pohyb a nastavenie v menu, rovnako ako pokročilejšie ovládanie sa vykonáva veľmi prehľadným diaľkovým ovládačom s červeno podsvietenými najdôležitejšími tlačidlami. Reprodukcia sa vyznačuje excelentnou čistotou, úžasnou farebnou hĺbkou a maximálnou ostrosťou – je teda vo všetkých smeroch brilantní. Jedinú drobnú výhradu mám k dlhšiemu prechodu z jednej vrstvy do druhej. Zvuk bol v stereo režimu veľmi príjemný, s dostatočne razantnou dynamikou a vyrovnaným prejavom v celom kmitočtovom spektre. V režimu domáceho kina je však rečové pásmo mierne zdôraznené, takže dialógy sú výraznejšie než zbytok zvukového doprovodu. Najviac je to patrné pri púšťaní záznamov koncertov v DD 5.1 (DTS 5.1). Na druhú stranu u niektorých menej akusticky podarených či starších filmových titulov je to naopak výhoda.

SONY DVP-NS900V


obr.4 Sony DVP-NS900V

Na čelnom panelu deväťstovky, ktorý je vyrobený zo silného hliníkového profilu, je okrem tlačidiel pre priame ovládanie reprodukcie a malého kruhového joysticku pre nastavenie a pohyb v menu dominantným prvkom veľký displej s prehľadne zobrazovanými údajmi, obsahujúci v hornej časti modro svietiacu diódu. Pod displejom je umiestnený šuflík pre disk s veľmi kultivovaným chodom. DVD Video / SACD prehrávač je vybavený výkonným 54 MHz / 10 bitovým D/A video prevodníkom, ktorý spolu s dimenzovanými signálovými cestami zaručuje vynikajúcu obrazovú kvalitu. Ochudobnene pochopiteľne niesu ani audio obvody, ktorým kraľuje vysoko kvalitný 192 kHz / 24 bitový D/A audio prevodník.
Menu DVD prehrávača je doslova nadupane rôznymi položkami pre nastavenie reprodukčných parametrov – je skrátka vidieť, že si s nimi v Sony poriadne pohrali. Po grafickej stránke je riešené malými, farebne odlíšenými, zvisle umiestnenými okienkami z farebnými symbolmi, ktoré zrozumiteľne oznámia o akú položku sa jedná. Špecialitou je, že informačne údaje oznamujú pri vyvolaní na obrazovku nielen prehrávací čas, kapitolu, dabingovú a titulkovú verziu, prípadne počet zvukových kanálov, ale i dátový tok (ako zvuku tak i obrazu) a práve čítanú vrstvu disku. Všetky nastavenia je možné robiť ako priamo na prístroji , tak i pomocou štíhleho a do ruky výborne padnúceho diaľkového ovládača, z ktorým je manipulácia i vďaka joysticku a malom LCD displeji bezproblémová. Kvalita obrazu DVD prehrávača Sony je i vďaka 54 MHz video prevodníku jediným slovom špičková. Jednotlivé farby majú vynikajúcu hĺbku a akúsi nedefinovateľnú plasticitu, ktorá sa naplno prejavý napríklad pri reprodukcií novších animovaných titulov. Ostrosť je podľa môjho názoru na samej kvalitatívnej hranici DVD prehrávačov tejto cenovej kategórie a to isté sa dá povedať i o čistote, ktorá je jednoducho vynikajúca. Zvuková zložka má obrovský priestor, výbornú dynamiku a presné prekreslenie pohybujúcich sa zvukových zdrojov. Pri pustení klasických CD sa určite dočkáte lepšieho výsledku než u väčšiny samostatných CD prehrávačov v cenovej kategórií do 15 000 korún a to nehovorím o reprodukcii SACD, ktorá je priamo ukážková.

ZÁVER

Pokiaľ by som stanovil niekoľko základných hodnotiacich kritérií, bolo by poradie nasledujúce: Obraz – tu ťažko určiť víťaza, lebo všetky prístroje poskytujú excelentnú kvalitu obrazu a rozdiely medzi jednotlivými modelmi sú minimálne. Pokiaľ budem veľmi kritický, tak subjektívne zvíťazil Pioneer o fúz pred Sony a v minimálnym odstupu za nimi Denon a Marantz. Zvuk – subjektívne najkvalitnejšie hral Denon a Sony, vo veľmi tesnom závese potom nasledoval Marantz a nakoniec Pioneer. Najlepšiu výbavu mal Pioneer, nasleduje Sony, Denon a nakoniec Marantz, ktorý ako jediný v testu nevie prehrávať DVD Audio ani SACD. Najlepšie sa obsluhoval Pioneer spolu zo Sony, s určitým odstupom nasledoval Denon a najmenej prívetivý bol Marantz. Najlepšie dizajnovo navrhnutý je Marantz, tesne za ním Denon nasledovaný Sony a Pioneer-or. Obyčajným matematickým priemerom sa teda s najvyváženejšími parametrami na prvom mieste umiestnil Sony, na druhom Pioneer a Denon a bez medaily, ale s nijako dramatickým odstupom zostal Marantz (Oveľa lepšie by sa bol umiestnil ak by dokázal prehrávať niektorý z formátov s vysokým rozlíšením, ako napr. DVD Audio prípadne SACD. Taktiež nemá 6 kanálový cinch výstup a dekóder viackanalového zvuku). Prednedávnom spadla cena Pioneera DV-646A na veľmi atraktívnu úroveň (pôvodne 31 990 Sk). Je však treba pripomenúť, že každý vyznávač domácej filmovej či hudobnej reprodukcie kladie u DVD prehrávača dôraz na iné vlastnosti prístroja, takže vaše konečné poradie sa od môjho môže i pomerne výrazne líšiť. DENON DVD-1600 MARANTZ DV-6200 PIONEER DV-646A SONY DVP-NS900V
Audio formáty s vys. Rozlíšením DVD Audio nie DVD Audio SACD
Video D/A prevodník nauvádza neuvádza 54 MHz / 10 bit 54 MHz / 10 bit
Audio D/A prevodník 192 kHz / 24 bit 96 kHz / 24 bit 192 kHz / 24 bit 192 kHz / 24 bit
Dekodér viackanalového zvuku DD, DTS nemá DD, DTS DD, DTS
Podporované zvukové formáty PCM, DD, DTS, MPEG PCM, DD, DTS, MPEG, MP3, DHCD PCM, DD, DTS, MPEG, MP3 PCM, DD, DTS, MPEG, DSD
Digitálny audio výstup optický, koaxiálny optický, koaxiálny optický, koaxiálny optický, koaxiálny
6 kanálový výstup (cinch) áno nie áno áno
Scart 2x 2x 2x 2x
RGB v scartu áno áno áno áno
Komponent YUV výstup nie nie nie áno (3x cinch)
Výstup progresive scan nie nie nie nie
S-Video výstup (hosiden) 1x 1x 2x 1x
Video výstup (cinch) 2x 1x 2x 1x
Prehráva nosiče DVD Audio/Video, DVD-R, Video CD, CD, CD-R/RW DVD Video, DVD-R, Video CD, CD, CD-R/RW (MP3) DVD Audio/Video, DVD-R/RW, Video CD, CD, CD-R/RW (MP3) DVD Audio/Video, DVD-R/RW, Video CD, CD, CD-R/RW
Rozmery (šxvxh) 434x82x252 mm 440x88x254 mm 420x98x280 mm 430x113x343 mm
Hmotnosť 2,9 kg 3,5 kg 4,7 kg 3,8 kg
Záruka (mesiace) 12 12 12 12
Cena 26 990 24 990 19 990 24 990.